V decembri 2021 výskumný tím z Japonska oznámil, že vyvinul vakcínu na elimináciu takzvaných zombie buniek. Hovorí sa, že tieto bunky sa hromadia s vekom a spôsobujú poškodenie buniek, ktoré sa nachádzajú v blízkosti, čo vedie k chorobám súvisiacim s vekom, ako je stuhnutie tepien.
Štúdia preukázala, že zombie bunky, známe aj ako senescentné bunky v lekárskej oblasti, a arteriálna stuhnutosť boli znížené u častí myší, ktorým bola podaná vakcinácia.
Po vyše 20-ročnom štúdiu procesu starnutia a starnutia buniek vedci zistili, že tieto bunky aktivujú aterosklerózu alebo iné ochorenia spojené s vekom, ako je cukrovka. Podľa vedcov, ak dokážeme odstrániť starnúce bunky z tela, môžeme zlepšiť celú situáciu s aterosklerózou, cukrovkou a pod.
Zistenia výskumnej práce skupiny boli prezentované v článku, ktorý bol zahrnutý v online vydaní časopisu Nature Ageing.
Senescentné bunky sú tie bunky, ktoré sa prestali deliť, ale úplne nezomreli. Uvoľňovaním chemikálií, ktoré podporujú zápal, poškodzujú zdravé bunky, ktoré sú v blízkosti.
"Toto je náš hlavný výsledok. Našli sme špeciálnu značku, ktorá označuje starnúce bunky. A naša vakcína funguje tak, že deteguje tieto markery a odstraňuje starnúce bunky z nášho tela,“ vysvetlil Tohru Minamino, profesor z Univerzita Juntendo a jeden z vedúcich výskumníkov.
Skupina objavila proteín, ktorý je prítomný v starnúcich bunkách u ľudí aj myší, a potom vyvinuli peptidovú vakcináciu založenú na aminokyseline, ktorá je zložkou proteínu.
Vakcína spúšťa produkciu protilátok v tele, ktoré sa potom naviažu na starnúce bunky a spôsobia odstránenie týchto buniek bielymi krvinkami, ktoré priľnú na protilátky.
Vzhľadom na to, že ľudia aj hlodavce sú náchylní na rovnaké choroby, výskum sa spočiatku robil na rôznych kmeňoch myší. Priemerná dĺžka života myši je približne 2.5 roka. Ale s vakcínou žili dlhšie. Teraz sú konečným cieľom ich štúdie ľudia. Túto technológiu chcú aplikovať u pacientov.
„Ľudia a myši sú náchylní na rovnaké choroby. Vo všeobecnosti by však výskum mal prebiehať postupne: najskôr na myšiach, potom na opiciach a potom na ľuďoch. Tu sa netreba ponáhľať. K ľuďom sa však určite dostaneme.“ ― Minamino zaistené.
Okrem toho spomenul, že teraz je známy len jeden marker starnúcich buniek, ale malo by ich byť viac. Podľa profesora je ideálnym scenárom, aby mal každý jednotlivý pacient svoj vlastný jedinečný marker, ktorý možno použiť na diagnostiku jeho špecifického ochorenia.
Preto bude možné vybrať vhodnú vakcínu pre každý jednotlivý prípad. Zdôraznil, že ide o prelomovú inováciu, ktorú pokrok priniesol a ktorý vám dáva istotu pozerať sa do budúcnosti.
„Verím, že sme veľmi blízko k uvedeniu vakcíny pre ľudí. Potrebujeme identifikovať niekoľko ďalších markerov pre starnutie buniek a môžeme ľahko vytvoriť vakcínu. Už teraz existuje prinajmenšom niekoľko spôsobov, ako bojovať proti rakovine pomocou protilátok... Myslím, že sme si veľmi blízki,“ - povedal vedec.
Zdieľal tiež svoj optimizmus, že sa to stane realitou v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Tak dúfajme a uvidíme, čo bude ďalej. Ak sa to naozaj stane, veľa chorých ľudí na svete by z toho malo úžitok. Táto terapia však môže mať aj určité nevýhody, na ktoré by ľudská spoločnosť nemala nikdy zabúdať.
